40 viet ... napríklad len tak o jari a búrkach.

Autor: Andrej Vida | 25.5.2011 o 8:14 | Karma článku: 8,16 | Prečítané:  1396x

Znova je tu jar, priroda je pekne zelená a mňa to opäť ťahá von. Už je to po štyridsiaty krát, čo nejakým spôsobom vnímam ako sa všetko prebúdza po zimnom spánku a teším sa z toho. Zabúdam na krátke zimné dni a doslova nasávam energiu zo slnka. Kto z vás to nerobí rád? A keď sa mi naskytla príležitosť predĺženého víkendu s priateľmi v okolí Vysokých Tatier, tak som neváhal ani chvíľu.

Vyrazili sme v piatok ráno našim „mikrokárom“ (to som ešte nevedel, že sa tak volá – meno dostal až nasledujúci deň po požití povolených dopingových látok).
Šanca, že sa nám podarí vystúpiť na niekoľko vrcholov nás spojila a všetci sme sa tešili z pekných výhľadov.
Ej veru, to sme ale netušili, že matka príroda bude tento raz proti a búrkami nás z kopcov poženie dole.
Tak to bolo aj prvý deň, keď sme mali vyrchol Veľkého Choča takmer na dosah - vtedy padlo prvé rozhodnutie na rýchly zostup dole.
Keďže sme mali pred sebov ešte ďalšie ciele, tak sme si povedali „nevadí“, veď niekedy je aj cesta vrchol (ale len tak medzi nami – vrchol je vrchol).

001.JPG


002.JPG

003.JPG

O pár hodín neskôr, presnejšie na druhý deň, vyrážame ráno do Šumiaca, ktorý bol našim východiskovým bodom na Kráľovu hoľu.
Najskôr to vyzeralo na pekný a slnečný deň.
Ale po zdolaní prvých výškových metrov začujeme prvé hrmenie.
Je to však našťastie ešte ďaleko a tak všetci veríme, že k nám predsa len žiadna búrka nepríde.
Lenže, čochvíľa sa zdvíha prvý závan chladného vzduchu a začíname tušiť, že sa zopakuje včerajší scenár.
Ešte spravíme pár krokov ale potom je to už nezvratné – prichádza druhé rozhodnutie na rýchly zostup.
Po pár minútach sme ho však ocenili, keď sa nám blýskalo doslova za chrbtom.
Šťastne sme „dobehli“ k autu, pobalili pršiplášte a vyrazili za ďalším dobrodružstvom.
I keď neviem, či sa tak dá nazvať návšteva Važeckej jaskyne (skupinka č. 1) alebo relax v popradskom aquaparku (skupinka č. 2).
Ešte sme však mali pred sebou posledný voľný deň a predpoveď počasia bola o niečo priaznivejšia.
V nedeľu ráno sme si spravili pred raňajkami malý výstup nad Liptovskú Tepličku, kde sú nádherné výhľady na okolitý kraj – odporúčam naozaj každému prejsť týchto pár metrov popri vleku a uvidíte, že stáli za námahu.

004.JPG

005.JPG

006.JPG

007.JPG


Ešte to ale nebolo na ten deň všetko - čakali nás nádhrené doliny Chočských vrchov (Prosiecka a Kvačianska), ktoré boli cieľom nášho posledného výletu.
Ľúbozvučná slovenčina nám znela na parkovisku v Kvačanoch – miestny ujo, vyberač parkovného, nás prekvapil svojou prívetivosťou, ochotou a radami kade ísť a čo si určite pozrieť.
Autom sa potom presúvame do Prosieka, kde začíname náš plánovaný turistický okruh.
Zatiaľ to vyzerá tak, že jarné búrky dnes konečne nebudú.
Dokonalé prírodné scenérie si vychutnávame takmer osamote (určite odporúčam návštevu týchto dolín mimo hlavnej turistickej sezóny).
Rebríky prekonávame s ľahkosťou, fotíme kvety, krajinu a oblaky.

008.JPG

009.JPG

010.JPG

011.JPG


Ani sa nenazdáme a už oddychujeme v Borovom a dopľňame energiu - niekto pivom, niekto jedlom a niekto aj spánkom.
Veľmi dobré boli napríklad šúľance plnené makom – okrem jedla je to aj milá hračka pre malé deti.

012.JPG

013.JPG


Iste by sme tam vydržali sedieť aj dlhšie ale začínajú sa blížiť prvé čierne búrkové oblaky, ktorých sme si užili v predchádzajúcich dňoch naozaj dosť.
Aj napriek prvému hrmeniu sa zastavíme v Oblazoch, kde je pamiatka v podobe drevených mlynov.
Veru, akoby sa tu zastavil čas.
Energia tohto miesta je naozaj nenapodobiteľná.
Ľudia dokázali vytvoriť v minulosti nádherné veci ... a všetko v súlade s prírodou.

014.JPG

016.JPG

017.JPG

018.JPG

Ale čierne oblaky sú stále bližšie a bližšie.
Lapáme dych na poslednom stúpaní a už máme pred sebou iba pohodové klesanie na koniec doliny.
Ách, začínajú padať prvé kvapky (našťastie ich bolo iba zopár a búrka nás ani teraz nedobehla).
Sadáme ešte na chvíľu do miestneho pivovaru a potom hor sa späť do najväčšej slovenskej dediny.
Každému sa páčilo asi niečo iné – ja som si osobne vychutnal najviac to ráno nad Tepličkou.
Yettiho sme počas našich výletov nestretli a tak vám ponúkam ešte niekoľko prestrofarebných fotografí...

019.JPG

020.JPG

021.JPG

022.JPG

023.JPG

024.JPG

026.JPG

027.JPG

028.JPG

029.JPG

030.JPG

025.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?