Spomenie si, že na úpätí Slovenského raja je ranč, na ktorom budeme môcť kone obzerať koľko len budeme chcieť. Tak sme vyrazili a dokonca nám sem-tam vykuklo aj slniečko. Trávička putovala z detských rúk do úst koníkov a megabajty na SD kartu. Naozaj sme si to užili. O to väčšie zdesenie nastalo, keď sme si chceli pozrieť naše digitálne pamiatky. Displej totiž vytrvalo hlásil, že nemáme nič nafotené ... nula ... nič ... prázdno. Našťastie existujú na svete ľudia, ktorý vedia robiť zázraky. Tieto riadky (a fotky) sú teda poďakovaním dobrému a šikovnému človeku, ktorý dokáže oživiť stratené spomienky. Kiež by som to aj ja niekedy vedel :-)
Ešte pár slov na záver. Tento blog je opäť zvierací a niekto može nadobudnúť pociť, že je voľným pokračovaním môjho predchádzajúceho s názvom Mačky. Nie je tomu tak, ale napriek tomu pridávam aj jednu moju mačaciu fotku ako "odmenu" pre všetkých čítajúcich a diskutujúcich :-)