Ako fotili naši dedovia

Autor: Andrej Vida | 12.8.2011 o 17:16 | (upravené 13.8.2011 o 21:52) Karma článku: 11,84 | Prečítané:  2584x

Taká domáca knižnica dokáže niekedy prekvapiť ! Pri upratovaní tej našej sa zrazu na svetle sveta objavili dve zabudnuté knihy o fotografovaní. Rok vydania 1956. "Prečítaj si nás", núkali sa. Nenechal som sa dlho prehovárať ... veď prečo aj, keď ma to zaujíma. Moje 3 krátke postrehy k tejto ne/dávnej histórii:

1. Ťažko sa písali odborné knihy v čase budovania socializmu.
Autor to zjavne nemal jednoduché - predpokladám, že cez vtedajšiu cenzúru sa do tlače nedostala publikácia, kde by nebolo niekoľko riadkov venovných svetlej socialistickej budúcnosti. Do textu bolo úplne nasilu (podľa mňa) natlačených niekoľko viet o tom, ako sa zásluhou nášho ľudovodemokratického zriadenia a všetkých pracujúcich zvyšuje naša životná úroveň. S prvotriednymi fotopotrebami ľudovodemokratických štátov sa predsa len oplatilo odfotiť všetko nové, čo sa vtedy dialo - napr. budovanie socializmu, nové závody, JRD (pre neskôr narodných jednotné roľnícke družstvá), priehrady alebo radosť pionierov. Cieľom bolo predsa zachytiť obrovské pretvorenie krajiny zásluhou pracujúceho ľudu.

2. Naši dedovia to nemali ľakhé.
To platí doslova. Po prvé - váha. Výbava tej doby bola objemná a z poctivejších materiálov ako máme dnes. Netvrdím, že dnešné zrkadlovky sú ľahké alebo malé, ale bavíme sa o bežnom fotení budovania socializmu ... čiže porovnajte si kompakty tej doby s dnešnými. Po druhé - výber. Prístroje boli naše, teda československé (Mikroma, Opema, Milona, Flexaret, Etareta), ruské (Ľubiteľ, Zorkij, Kijev, Moskva) alebo východonemecké (Taxona, Altix, Welti, Pentacon, Exakta). Bolo ich samozrejme viac ale s dnešnou globalizovanou ponukou to nemá zmysel ani porovnávať. Po tretie - proces fotografovania. Fotilo sa na platne alebo film. Zaostrovanie manuálne. Externé expozimetre alebo expozičné tabuľky. Žiadna stabilizácia a automatika čo spraví všetko za nás. Skutočná veda. A potom ešte vyvolávanie filmov s napätím a momentom prekvapenia, čo sme to vlastne nafotili. Viete si to ešte dnes predstaviť ?

3. Fotografická komunita.
Existovala aj vtedy. Vydávali sa knihy, časopis "Československá fotografia" alebo sa nadšenci na školách či závodoch stretávali vo fotografických krúžkoch. Toto sa viac menej deje aj dnes. Len ten rozmer informácií je neporovnateľný. Pozrite si niektoré webové stránky zamerané na fotografovanie - rady a návody, otázky a odpovede, nekonečné diskusné fóra. Ďalej testy a recenzie fotoaparátov, objektívov, filtrov, tašiek a všetkého možného. U  nás je toho veľa, v zahraničí ešte viac. Teória je dôležitá, to beriem a musí byť. Ale len overovaním si teoretických vedomostí v praxi sa zdokonaľujeme. To nehovorím ja, to je napísané v knihe z 56-teho :-)

Teraz by to chcelo ešte pár slov ako záver. Nechám to ale na vás, pospomínajte si a spravte si vlastný obraz o vtedajšej a dnešnej dobe. Ja pridám aspoň pár obrázkov:

E12.JPG

E6.JPG

E7.JPG

E18.JPG

E13.JPG

E19.JPG

E14.JPG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?