Veľká Javorina ... alebo "zlý začiatok a dobrý koniec"

Autor: Andrej Vida | 9.1.2012 o 18:56 | (upravené 9.1.2012 o 21:01) Karma článku: 6,48 | Prečítané:  1152x

"A čo je nové doma?", dostal som otázku z ďalekej cudziny. Hmm ... v telke stále Fico a Dzurinda, zima čo nepripomína zimu (našťastie, už sa to trošku popravilo), deti majú po prázdninách, po sviatkoch treba do roboty chodiť ... a tak podobne. Pri týchto všedných záležitostiach bol však novinkou môj (a nie len môj) prvovýstup na Veľkú Javorinu (970 m). Rád sa s vami o tento zážitok podelím.

Výstupový deň sme si načasovali na Troch kráľov. Počasie nás hrozivo strašilo vetrom a snežením, ale nevzdali sme to. Sadáme ráno do minibusu a poďho za našim cieľom. Pár metrov pred diaľnicou však stojíme - máme poruchu ! Pán šofér skúša možné aj nemožné, ale naštartovať nejde. Riešime náhradný kľúč a po necelej polhodinke je nešťastie zažehnané a my pokračujeme smerom na Nové Mesto nad Váhom. Priženú sa čierne mraky a začína pršať. Začiatok ako zo zlého filmu.

Že sa ale všetko na dobré obráti, začíname tušiť už po prechode štátnej hranice. Dážď strieda jemné sneženie a idylická zimná krajina naokolo. Za dedinkou Strání zastavujeme na maličkom parkovisku (Hrabina bus.), ktoré je našim východiskovým bodom. Odtiaľ by nás mala až na vrchol doviesť červená značka. Spravíme si úvodnú fotku a po širokej ceste začíname ukrajovať prvé metre.

1.JPG

2.JPG

5.JPG

Po necelej pol hodinke dorazíme na Kamennú búdu, odkiaľ nás smerovníky posielajú do panenského snehu. Keďže sme tu v ten deň prví (a možno aj jediní návštevníci), tak si razíme svoju vlastnú cestičku a tešíme sa z nádherných pohľadov do blízka aj ďaleka.

4.JPG

6.JPG

3.JPG

Po chvíli začína cesta mierne stúpať a snehová pokrývka narastať. Radíme sa za seba, vyťahujeme turistické paličky a začíname tušiť, že vrchol je už nablízku. A naozaj, čoskoro zbadáme vysielač a posledné strmé stúpanie k nemu. Keď opustíme pásmo lesa, tak pocítime naozaj intenzívne pohladenie vetra. Ani to nám však nezabráni vychutnať si ten nádherný pocit z dobre vykonanej "práce" a okrem fotografií na pamiatku si robíme aj tradičnú vrcholovku s vlajkou.

7.JPG

8.JPG

9.JPG

11.JPG

12.JPG

Potom zbiehame do Holubyho chaty, kde sa na chvíľu zastavíme zohriať a občerstviť. Čaká nás však ešte cesta do Cetuny s avizovaným skvelým posedením v miestnej krčme. Nájdeme preto rýchlo modrú značku a poďho dole. Po hodinke a pol sa prepletieme medzi chaty a domy až k podniku s názvom SALOON. No toto, kus Ameriky na Kopaniciach ? Verte, že áno! Super prostredie, super jedlo a pivko a miesto tak akurát, ako by nás práve čakali. Zlý začiatok sa tak obracia na dobrý koniec a po krátkom, ale intenzívnom gurmánskom zážitku, sa chtiac-nechtiac vyberieme naspäť domov. Cesta už prebieha bez poruchy a tak v kľude spriadame naše ďalšie turistické plány.

PS: na záver si neodpustím ešte jeden obrázok pre všetkých zimných romantikov :-)

13.JPG

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?