Výstupový deň sme si načasovali na Troch kráľov. Počasie nás hrozivo strašilo vetrom a snežením, ale nevzdali sme to. Sadáme ráno do minibusu a poďho za našim cieľom. Pár metrov pred diaľnicou však stojíme - máme poruchu ! Pán šofér skúša možné aj nemožné, ale naštartovať nejde. Riešime náhradný kľúč a po necelej polhodinke je nešťastie zažehnané a my pokračujeme smerom na Nové Mesto nad Váhom. Priženú sa čierne mraky a začína pršať. Začiatok ako zo zlého filmu.
Že sa ale všetko na dobré obráti, začíname tušiť už po prechode štátnej hranice. Dážď strieda jemné sneženie a idylická zimná krajina naokolo. Za dedinkou Strání zastavujeme na maličkom parkovisku (Hrabina bus.), ktoré je našim východiskovým bodom. Odtiaľ by nás mala až na vrchol doviesť červená značka. Spravíme si úvodnú fotku a po širokej ceste začíname ukrajovať prvé metre.
Po necelej pol hodinke dorazíme na Kamennú búdu, odkiaľ nás smerovníky posielajú do panenského snehu. Keďže sme tu v ten deň prví (a možno aj jediní návštevníci), tak si razíme svoju vlastnú cestičku a tešíme sa z nádherných pohľadov do blízka aj ďaleka.
Po chvíli začína cesta mierne stúpať a snehová pokrývka narastať. Radíme sa za seba, vyťahujeme turistické paličky a začíname tušiť, že vrchol je už nablízku. A naozaj, čoskoro zbadáme vysielač a posledné strmé stúpanie k nemu. Keď opustíme pásmo lesa, tak pocítime naozaj intenzívne pohladenie vetra. Ani to nám však nezabráni vychutnať si ten nádherný pocit z dobre vykonanej "práce" a okrem fotografií na pamiatku si robíme aj tradičnú vrcholovku s vlajkou.
Potom zbiehame do Holubyho chaty, kde sa na chvíľu zastavíme zohriať a občerstviť. Čaká nás však ešte cesta do Cetuny s avizovaným skvelým posedením v miestnej krčme. Nájdeme preto rýchlo modrú značku a poďho dole. Po hodinke a pol sa prepletieme medzi chaty a domy až k podniku s názvom SALOON. No toto, kus Ameriky na Kopaniciach ? Verte, že áno! Super prostredie, super jedlo a pivko a miesto tak akurát, ako by nás práve čakali. Zlý začiatok sa tak obracia na dobrý koniec a po krátkom, ale intenzívnom gurmánskom zážitku, sa chtiac-nechtiac vyberieme naspäť domov. Cesta už prebieha bez poruchy a tak v kľude spriadame naše ďalšie turistické plány.
PS: na záver si neodpustím ešte jeden obrázok pre všetkých zimných romantikov :-)
