Krátko z histórie: zmienka o prvom tunajšom hrade siaha ešte do 14. storočia. Výstavba nebola náhodná, hrad slúžil na kontrolu dôležitej obchodnej cesty Via Magna, čo bola vlastne cesta kráľov a kniežat zo strednej do juhovýchodnej Európy. Podstatnú časť cesty tvorila neskôr cisársko-kráľovská poštová cesta, ktorú v 16. storočí vybudovali na rozkaz Ferdinanda I. Po dobudovaní mala 1000 km a bola jednou z najdlhších poštových a dopravných spojení. Viac ako 500 km tejto cesty (z Rakúska až do Rumunska) viedlo územím Slovenska a vinula sa aj pri Liptovskom Hrádku.
Neskôr, v nepokojných časoch na začiatku 17. storočia bol Hrádok považovaný za bezpečnýé miesto a bola tu krátkodobo uschovaná svätoštefanská koruna. Hrad vydržal všetky vlny protihabsburských povstaní a významnú strategickú úlohu zohral v období stavovských povstaní. Veliaci cisársky generál tu vybudoval proti povstalcom Františka Rákocziho silnú obranu.
Začiatkom 18. storočia, cisár Leopold I. daroval hrad s panstvom kniežaťu Lichtensteinovi. Keď ho od kniežaťa odkúpila v roku 1731 kráľovská komora, začína sa jeho úpadok. V roku 1803 prišiel ničivý požiar, po ktorom bol obnovený iba kaštieľ a hrad je odvtedy v ruinách. To však nebola posledná pohroma, v roku 1813 došlo aj k veľkej povodni.
Na prelome 19. a 20. storočia boli v priestoroch kaštieľa Okresný súd a Uhorský kráľovský lesný úrad. Od roku 1960 až do nežnej revolúcie tu sídlilo Národopisné múzeum Liptova. Od roku 1989 kaštieľ a hrad chátrali až do začiatku ich rekonštrukcie. Tá pokračuje aj v súčasnosti.
Dosť bolo slov, lepšie je raz vidieť ako dva krát počuť (alebo čítať). Nech sa páči pár "letných" obrázkov z našej návštevy: