Na úvod ten horší výlet :-) ... Morské oko na poľskej strane. Zaparkujete auto (ak máte šťastie a je ešte miesto), prejdete cez "mýtnu" bránu a ste o pár eur ľahší. Potom sa zaradíte medzi ľudí, autá a vozy a po asfaltke pomaličky stúpate za svojim cieľom.
Keď ste už na Morskom oku, treba si nájsť miesto kde je ľudí pomenej a môžete sa pohrať s kačkami alebo hodiť niečo zo svojho proviantu miestnym "dravcom".
Voľné miesto však ťažko nájdete pri chate. Môže sa vám tiež stať ako mne, že natrafíte na mladomanželov, ktorí si sem priši spraviť pár romantických svadobných fotiek. Naozaj romantických ? A prečo potrebujú pri tom toľko divákov mi zostalo dodnes záhadou :-)
Takže radšej preč od chaty niekam do ústrania. Pri pohľade na tatranské štíty môžete nadobudnúť klamlivý dojem, že priezračná voda plesa je od slnka dostatočne zohriata ... ale nie je :-)
Slnečné lúče miznú pomaly za vrcholky a treba myslieť na návrat. Vzhľadom na ceny miestnych pohoničov bude aj cesta dole po vlastných. A pri zostupe tá istá pesnička ako na úvod: ľudia, autá a kone. Treba vydržať.
Jeden deň medzi turistami mi nestačil. Počasie sľubuje pekné výhľady, tak prečo sa nepozrieť na Morské oko z vrcholu Rysov. Už nemám chuť na ranné davy, tak začínam túru o siedmej na Popradskom plese. Okrem toho, že stretnem iba pár rannostajov, tak si vychutnávam hru slnka a tieňov pri zobúdzaní štítov. Stojí to námahu a ranný budík.
Koniec idylky ... nasúvajú sa oblaky a začína fúkať silný a studený vietor. Z očakávaných vrcholových fotografií rýchlo zišlo a robím aspoň pár "cvakov" pri zostupe, čomu sa moje ruky moc netešia. Nakoniec ich ale zohrejem vo vynovenej chate pod Rysmi ... čajík a polievka boli výborné.
Tak som posilnený a poďme späť. Začína mi to ale pripomínať ten včerajší deň ... už chýbajú iba autá a kone. Horko-ťažko sa preštrikujem cez medzierky v tom farebnom hadovi a rýchlo utekám dole. Pri krátkom úseku s reťazami nastáva ale očakávané zabrzdenie ... veru stačilo ... nadlho.
Po ceste ešte zachytím pár jednotlivcov, ako si obzerajú známu kamennú žabu. Viete kde to je ?
Dnes som to v dave vydržal ... oveľa častejšie ale pokračujem ďalej Mengusovskou dolinou a vychutnávam si väčší pokoj pri Hincovom plese. Veru, škoda sedieť doma, keď je vonku pekne :-)
