Nenápadní, ale o to zaujímavejší ľudia medzi nami

Autor: Andrej Vida | 16.6.2013 o 21:16 | Karma článku: 6,80 | Prečítané:  700x

Moje predošlé blogy boli hlavne o fotkách. Nezaškodí ale občas preladiť na vážnejšiu tému. Impulzom mi bolo stretnutie s osobou, akých nie je okolo nás veľa. Hovorme jej Juraj. Juraj  nemá obyčajné zamestnanie - pracuje totiž v organizácii, kde sa denne stretáva s ľuďmi, ktorí potrebujú pomoc iných. Na prvý pohľad možno banalita, ale pravda je iná. Z vlastnej skúsenosti totiž viem, že takáto práca je veľmi náročná. Nie len fyzicky, ale hlavne psychicky. Dajme však slovo radšej jemu. Verím, že rozprávanie o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vás zaujme.

1.JPG

A: Aká je situácia u nás?
J: Obchod s ľuďmi patrí spolu s drogami a zbraňami medzi jeden z troch najvýnosnejších nelegálnych obchodov na svete. Aktuálne sa dostal dokonca hneď za drogy, teda celosvetovo na druhú priečku. Sú to však len odhady, presné čísla chýbajú – už tým, ako bolo spomenuté, že sa jedná o nelegálny, zvyčajne medzinárodný obchod, veľa ľudí sa domov nevráti, mnohí tí, čo mali šťastie a odišli či ušli, sa po návrate domov nikomu so svojím zážitkom „nepochvália“. Často ani nevedia, že sa jednalo o obchod s ľuďmi, nevyhľadajú pomoc, mnohí sa hanbia a bojujú so svojim zážitkami sami. Klamali by sme sami sebe, kedy sme si hovorili, že u nás nič podobné nie je. Slovensko je však zatiaľ viac zdrojovou a tranzitnou krajinou ako cieľovou – to znamená, že prevažujú obete pochádzajúce zo Slovenska nad obeťami z iných krajín zobchodovanými tuto u nás. V našej práci sa teda zatiaľ venujeme prevažne Slovákom, ktorí sa vrátili domov.

A: Čo to vlastne je ten „obchod s ľuďmi?
J:
Väčšina ľudí si spája obchodovanie s ľuďmi najmä s prostitúciou, teda s obchodom s bielym mäsom. Realita je ale iná - ohrozenými alebo priamo obeťami sa stali nielen ľudia s nízkym vzdelaním, ale aj tí s vysokoškolským diplomom, nielen ženy na prostitúciu ale aj muži na rôzne iné účely. Mladí ľudia môžu byť najväčšiemu riziku vystavení počas študijných pobytov, letných brigád či práce ako au-pair. Muži sú väčšinou zneužívaní na nútené manuálne práce. V prípade zdravotného hendikepu prevažuje nútené žobranie. Aktuálnou „hitovkou“ sú tiež nútené sobáše za účelom získania povolenia pobytu pre „kupujúceho“, predovšetkým vo Veľkej Británii.

A: Ako sa dozvieš, že sa niekto dostal do tejto ťažkej a často aj bezvýchodiskovej situácie?
J: Je pravda, že väčšina ľudí s takouto skúsenosťou sa aj napriek traumám nechce k prežitému opäť vracať a ani vyhľadať pomoc odborníkov. Tí, ktorí sa k tomu odhodlajú, využívajú mimovládne organizácie v zahraničí, kde sú často umiestnení za asistencie polície danej krajiny po vyslobodení. Pomoc nájdu aj cez národnú Linku pomoci (tel. 0800 800 818), prostredníctvom ktorej sú potom po dohode zainteresovaných strán zaradení do starostlivosti niektorej z našich mimovládnych organizácií, napríklad stoptrafficking. A aby som nezabudol, veľmi dôležité sú naše preventívne aktivity medzi najviac ohrozenými skupinami obyvateľstva, na školách, v detských a reedukačných zariadeniach alebo zariadeniach pre žiadateľov o azyl.

A: Čo mi môže podľa teba ukázať na to, že som sa stal potenciálnou obeťou?
J: Je toho veľa - najčastejšie nemáš prístup k svojim dokladom, nemáš slobodu pohybu, nemôžeš kontaktovať rodinu, si nútený vykonávať inú ako sľúbenú prácu, zastrašujú ťa, vyhrážajú sa ti, ubližujú ti fyzicky alebo psychicky, nedostávaš jedlo alebo vodu, neplatia ti vôbec alebo len malú časť zo sľúbeného. Najhoršie je ale to, že človek často „precitne“ až vtedy, keď je už neskoro. Začiatok príbehov je vždy „light“ – vždy sa jedná o priateľské správanie obchodníkov, alebo o osobu, ktorú obeť dobre pozná. Nemá teda dôvod pochybovať o úmysloch, dôvodoch meškania zmluvy, mzdy a podobne. Tvrdšie metódy nastupujú neskôr – keď je obeť dostatočne „spracovaná“ alebo v situácii, kedy tak ľahko neunikne, či neodíde dobrovoľne. Človeku teda zvyčajne istý čas trvá, kým zistí, že sa nejedná o náhodné situácie, ale o dobre premyslený plán zneužitia.

A: Poznačila ťa tvoja práca ? Alebo je to skôr poslanie?
J: Asi som viac opatrný a vnímavejší – najmä ak sa jedná o známych či blízkych ľudí, ktorí dostávajú rôzne zaujímavé ponuky alebo rôzne plánujú brigádové „dobrodružstvá“ mimo Slovenska – najmä po strednej škole a tak. Možno mám trochu väčší rešpekt pred človekom, pred jeho vnútornou schopnosťou „hojiť sa“. Znie to možno pateticky, ale mali sme klientov, ktorí boli dlhodobo v starostlivosti a napriek snahe viacerých zainteresovaných strán neprijali možnosť zaradiť sa do spoločnosti a chrániť sa, aby sa im ich skúsenosť nezopakovala. A boli aj takí, u ktorých sme počas dvoch-troch rokov po návrate nebadali veľkú stabilizáciu, a nakoniec – hoc už po skončení spolupráce, sme sa dozvedeli, že sa im podarilo „zaradiť sa“ a začať v rámci svojich možností bežný život.
K tej druhej otázke – asi obe. Počas krízových intervencií si totiž vyžaduje dosť veľký osobný vklad a nasadenie. Je to potom v starostlivosti cítiť – myslím, že klienti hlavne na začiatku cítia rozdiel, či niekto taký druh práce vykonáva len z povinnosti alebo do toho dáva aj kus seba. A tiež to chce motiváciu vystavovať sa istým situáciám, takže... asi obe.

A: Juraj, ďakujem za týchto pár slov a som rád, že som ťa stretol.
J: Nápodobne ... a naopak, My ďakujeme :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?