Autorovi "rýchlejšieho" blogu gratulujem k pekným fotkám a počasiu (môžete si ho pozrieť TU). Ja som také šťastie na slnko a modrú oblohu nemal. Sychravé počasie posledného víkendu veru nelákalo ľudí spoznávať našu históriu. Malo to však aj svoje výhody - parkovisko pod dedinkou bolo takmer prázdne, rovnako ako uličky medzi drevenicami. U milej pani si kupujem vstupenku a prehliadka sa začína.
Čo ale čert nechcel, padajú prvé dažďové kvapky. Navadí, hovorím si, spravím si na pamiatku aspoň pár obrázkov. Vtedy som ešte netušil, že ich bude viac ako dosť. Hneď ma zaujali okná a ich výzdoba. To, že sú nakrivo vôbec neprekáža. Práve naopak, akosi to všetko do seba zapadá.
Znenazdajky pri mne pristáva ježibaba a ukazuje mi cestu ku Kostolu navštívenia Panny Márie. A ešte dodáva: "dobre si obzri vstupné dvere".
Po chvíli zbadám ďalšie drevené inšpirácie. Rebrík odpočíva na stene, huslista si nôti svoju nekonečnú pesničku a kvetiny sa už chystajú na zimný spánok.
Ale aby sa nepovedalo, že som detailista, tak vám ponúkam aj pár dreveničiek. Keď kliknete na tieto dve posledné fotky, ukážu sa vám v trošku väčšom formáte :-)
Zastavte sa, keď pôjdete niekedy okolo - Vlkolínec si to zaslúži !
Všetky dôležité informácie na čítanie nájdete tu: vlkolinec.sk